Kakao je jednou z kľúčových plodín západnej Afriky a tvorí základ živobytia pre milióny drobných pestovateľov. Ghana a Pobrežie Slonoviny dohromady produkujú približne dve tretiny svetového zberu, a preto sa región považuje za srdce svetového kakaového priemyslu. Vzhľadom na turbulencie s cenou kakaa na svetových trhoch sme sa vydali v októbri s malou skupinou českých novinárov a novinárok do Ghany, aby sme spoznali každodennú realitu pestovateľov kakaa.
Pestovanie kakaa prebieha prevažne na malých rodinných farmách s rozlohou len niekoľkých hektárov, kde väčšina práce zostáva manuálna. Kakao nielenže prináša pestovateľom obživu, ale predstavuje tiež hlavný zdroj príjmov národnej ekonomiky. Preto sme navštívili Kumasi, kľúčovú oblasť pestovania kakaa, a hneď pri prvom stretnutí s Baamanom Chatinom, zástupcom z Fairtrade Africa, padlo množstvo otázok ku kakau, pestovaniu, klimatickej zmene, ale aj nelegálnej ťažbe zlata.
„Význam kakaa presahuje ekonomiku – má aj zásadný sociálny vplyv. Príjmy z predaja kakaa určujú, či rodiny môžu posielať deti do školy, či dokážu zaistiť zdravotnú starostlivosť alebo môžu investovať do ďalšieho rozvoja pestovania. Zároveň však pestovatelia čelia mnohým výzvam, od nestálych cien cez klimatickú zmenu až po starnutie plantáží a nízke výnosy. Tu v Ghane za posledných päť rokov bojujeme najviac s nelegálnou ťažbou zlata, ktorá ovplyvňuje kvalitu vody v okolitých riekach, a teda aj to, či budú mať pestovatelia k dispozícii vodu na farmárčenie, ale aj pre vlastnú spotrebu,“ zdôraznil Chatin.
Kakao teraz pestujú ľudia s vekovým priemerom 55 rokov. Mladí odchádzajú z fariem do miest alebo sa venujú lukratívnejšej nelegálnej ťažbe. Majitelia pozemkov si preto musia na prácu s kakaom najímať pomocníkov z ešte chudobnejšej severnej časti krajiny. Frank K. Okyere z družstva Kuapa Kokoo nás upozornil: „Dážď pestovatelia potrebujú, keď kakaovník kvitne, ale kvôli premenám počasia teraz prší, aj keď nemá, a farmári prichádzajú o úrodu. Zároveň v oblastiach, kde sa predtým pestovalo, už rastliny nie sú, pestovať preto treba inde, čo sa začalo diať tri, štyri roky dozadu, ale už skôr, pred viac než piatimi rokmi, bolo vidno sucho a väčšiu intenzitu horúčavy.“
Aj vo fairtradovom družstve Fanteakwa Union prebieha zber kvôli klimatickej zmene a premene podmienok raz ročne. Tohto roku sa začal už o 14 dní skôr, v polovici septembra, a trvá až do decembra. Kakaové bôby sa fermentujú počas šiestich až siedmich dní a sušia sa na slnku, čo je dôležité pre kvalitu ghanského kakaa, ktoré sa vďaka tomu považuje za jedno z najlepších na svete.
Pestovateľ a zároveň miestny učiteľ George Ansah nás sprevádzal na pozemku, kde mu rástli 18 rokov staré stromy a kde nám priamo ukázal, ako sa tu kvôli klimatickej zmene a častým dažďom šíri čierna hniloba plodov, ktorá, keď veľmi prší, znižuje úrodu. Z jeho päťhektárovej farmy získa bežne až 35 vriec kakaa so 64 kilogramami, ale s touto hnilobou pozberajú vriec len 15. Ale nesťažuje sa, naopak, vyzdvihuje: „Keď som začínal, mal som iba dva hektáre, za 25 rokov práce som si zarobil na dom a vychoval som päť detí. Mal som na ich výživu, ale aj na zdravotnú starostlivosť a dve z detí stále pracujú na farme.“
Prezident družstva Fanteakwa v oblasti Abekoase Ofori Gyekye Kennedy zdôrazňoval zmenu oproti obdobiu pred 20 rokmi: „V družstve bolo veľmi málo členov, pestovateľov kakaa, život je dnes udržateľnejší.“ V rámci projektu dôstojného príjmu, ktorý prepája spoluprácu Fairtrade s nemeckým reťazcom REWE, vybudovali studne s filtráciou vody, majú napojenie na elektrinu, získali školenie na riadenie fariem a družstva. Zároveň boli vyškolení pre udržateľné pestovateľské postupy a majú zasadených veľa stromov kvôli zatieneniu rastlín. Z fairtradového príplatku zaplatili informačné centrum, školu a získali ďalšie podporné služby pre pestovateľov.
Salomon Boateng, tajomník z fairtradového družstva Kuapa Kokoo, chválil pri našej návšteve európske nariadenie EUDR, ktoré chráni „ich“ prales pred odlesňovaním a pestovaním na vyrúbanom území. Presným zameraním majú v súčasnosti zmapovaných 67 % polygónov ich zapojených fariem, a to aj napriek tomu, že v krajine neexistuje štátny kataster pôdy. Mrzí ho však, že európske nariadenie nezahŕňa aj ťažbu zlata, ktorú vidia ako najväčšiu súčasnú hrozbu. Budúcnosť vidia v pestovaní s mechanizáciou, v modernizácii a v udržateľnom pestovaní: „Udržateľný prístup k obchodu s kakaom je zásadný, môže pomôcť posilniť stabilitu regiónu a dať pestovateľom väčšiu nádej na dôstojný život,“ uzavrel naše stretnutie.
Prvé dni cesty sme vyrazili aj na ghanskú banánovú plantáž. K tejto časti našej cesty sa vydajte, prosím, tade.
Z doterajších výstupov z cesty:
Daniel Pražák, učiteľ základnej školy a podcaster, na webinári opísal svoje skúsenosti, ako tamojší pestovatelia žijú a či majú miestne deti šancu ochutnať čokoládu. Zároveň prezradil, čo si z cesty vezme do výučby.
