Príbeh: Kávová kríza

Káva je súčasťou života väčšiny z nás. Ľudia po celom svete s kávou svoj deň začínajú, stretávajú sa pri nej, dobíjajú si energiu alebo so šálkou kávy relaxujú. Každý deň sa podľa odhadov pripraví 1,6 miliardy šálok kávy. Kávu pestuje približne 25 miliónov drobných pestovateľov a veľká časť z nich sa pestova­ním tejto plodiny nedokáže dôstojne uživiť. Stanislav Komínek a Lukáš Matena vyrazili do juho­americkej Kolumbie, aby zdokumentovali podmienky pestovateľov. Tí sa stretávajú predovšetkým s nízkymi výkupnými cenami, rastúcimi nákladmi na pestovanie a s neistotou týkajúcou sa dobrého zberu. Neistotu ešte zosilňujú vplyvy klimatickej zmeny, keď do roku 2050 má podľa odhadov dôjsť k úbytku plôch vhodných na pestovanie kávy arabika o polovicu. Milióny pestovateľov musia konať rýchlo – prispôsobiť svoje pozemky zmene klímy. Ani to však nemusí stačiť a s pestovaním kávy budú musieť mnohí kvôli cenovej a klimatickej kríze skončiť.

Kry kávovníka majú svoj pôvod v oblasti východoafrickej Etiópie. Najskôr bola káva po­pulárna v arabských krajinách Blízkeho východu. Do Európy sa dostala masívne až potom, ako v nej katolícka cirkev prestala vidieť opojný nápoj z moslimského sveta. Odvtedy si káva drží svoju najväčšiu popularitu práve v Európe. S rozvojom moreplavby a násil­ným kolonizovaním Latinskej Ameriky priviezli Európania rastlinu kávovníka v 18. storočí i do Kolumbie. Tá je teraz po Brazílii najväčším producentom kávy arabika. Takmer 60 % svetovej produkcie kávy v súčasnosti pochádza práve z Latinskej Ameriky.

Kávovník sa pestuje vo viac než 50 krajinách v tropickom páse medzi obratníkmi Raka a Ko­zorožca. Masívne rozšírené sú iba dva druhy. Kávovník arabský je náročnejší na pestovanie, na rast požaduje teplé dni a chladné noci, vyvážený pomer dažďa a sl­nečného žiarenia, navyše nadmorskú výšku medzi 800 a 2 200 m n. m., preto sa pestuje predovšetkým v horských oblastiach Latinskej Ameriky. Arabika predstavuje približne 60 % celosvetovo pestovanej kávy, zostávajúcich 40 % pripadá na lacnejšiu a menej kvalitnú robustu. Ako napovedá názov, robusta je omnoho odolnejšia, vo svete je najviac rozšírená vo Vietname a v Indonézii.

Káva je ovocie a jej plody sú čerešne. V každej čerešni sú dve semienka, kávové zrn­ká. Zo semienka vyrastie za necelý rok sadenička a trvá celkovo 3 až 4 roky, než začne rastlina rodiť. Kávovník kvitne drobnými bielymi kvetmi, ktoré sa menia na zelené čerešne a postupným zrením červenajú. Kávovníky sa môžu dožívať až 100 rokov, avšak najväčšiu produkciu dosahujú medzi 7 a 20 rokmi veku. Zo 6 kg kávových čerešní získame približ­ne 1 kg zelenej kávy, teda asi 0,8 kg praženej kávy.

Kávu arabika pestujú ľudia najčastejšie na strmých kopcoch hôr Latinskej Ameriky. Zrnko kávy je zároveň i semienkom, z ktorého vyklíči malá rastlina kávovníka. „Zrnká necháme najskôr vyklíčiť v parenisku a potom ich premiestnime do kvetináčika a pripravíme pôdu na zasadenie. Po šiestich mesiacoch rastu sadíme rastliny kávovníka na pozemku. Rastlina postupne vyrastie a začne rodiť. Zrelé plody priebežne zberáme. Nazbierané kávové čerešne následne zbavíme šupky, zrnka premyjeme a umiestnime na prírodné sušiaky. Keď sú zrnká kávy dostatočne usušené, dáme ich do vriec a odvezieme do mesta,“ opisuje José Amado Torres z družstva ASOSEYNEKUN.

Na dosiahnutie najvyššej kvality kávy se priebežne zbierajú iba zrelé čerešne, zber tak prebieha niekoľko mesiacov. Nazbierané plody sa spracovávajú tromi hlavnými metódami: mokrou (washed), suchou (natural) alebo polomokrou (honey). V Kolumbii prevláda mokrá metóda spracovania. Nazbierané kávové čerešne sa nasypú do prístroja, ktorý odstráni vonkajšiu červenú šupku s dužinou a z každej čerešne oddelí dve protiľahlé zrnká kávy. Zrnká pieskovej farby sa musia najskôr nechať riadene fermentovať a následne sa premývajú. Premyté zrnká kávy už obsahujú iba tenkú pergamenovú šupku a musia sa dôkladne usušiť. Pestovatelia ich preto rozprestrú na betónových terasách alebo vyvýšených roštoch a pravidelne obracajú, aby nedošlo k zahnívaniu alebo nežiaducej ďalšej fermentácii.

Zrná usušené na 11 až 12 % vlhkosti sa balia do jutových vriec, väčšinou po 60 alebo 70 kilogramoch. Vrecia s kávou putujú do skladu družstva alebo do výkupne, kde sa kontroluje ich vlhkosť a kvalita. Odtiaľ vozia nákladné autá produkciu do prístavu.

V roku 2020 sa vo svete spotrebovalo cca 10 miliónov ton kávy, z toho približne tretina v Európe. Celých 86 % dovozu zelenej kávy do Európskej únie sa upraží iba v šiestich krajinách, najviac však v Nemecku a Taliansku. Na rozdiel od miliónov pestovateľov kávy trpiacich cenovou a klimatickou krízou obchod veľkých nadnárodných spoločností len tak rozkvitá. Trhu s kávou dlhodobo dominuje iba niekoľko hráčov, okrem iného Nestlé (Švajčiarsko), Jacobs Douwe Egberts (Holandsko), Melitta a Tchibo (Nemecko), Lavazza (Taliansko), Strauss (Izrael) alebo J. M. Smucker, Kraft Heinz a Starbucks (USA). Desiatka najväčších pražiarní na svete spracuje celkovo 35 % celosvetovo vypestovanej kávy a pre predstavu napríklad v roku 2019 zarobila 55 miliárd USD. Záväzky týchto gigantov na väčšiu udržateľnosť obchodu s kávou sa však nie vždy končia ich naplnením, a preto veľké množstvo drobných pestovateľov žije doteraz v chudobe a bez podpory vo svojom boji proti vplyvom klimatickej zmeny.

Zvlášť v západnej Európe rastie v posledných rokoch obľuba výberovej kávy (specialty coffee), teda vysokokvalitnej kávy, ktorá pri degustačnom cuppingu získala skóre minimálne 80 bodov zo 100 podľa hodnotenia asociácie SCA. Výberovej kávy je vo svete len pár jednotiek percent, vyžaduje totiž umiestnenie farmy vo vhodnej nadmorskej výške, správnu orientáciu svahu k slnku, výživnú pôdu a maximálnu starostlivosť. Pražiarne za túto vysokokvalitnú kávu platia viac. Niektoré pražiarne sa snažia o priame vzťahy s pestovateľmi, len časť je však s nimi v kontakte a z logistických dôvodov takmer všetky využívajú importérov ako sprostredkovateľov dovozu kávy do Európy.

Takmer 80 % svetovej produkcie pritom pochádza od drobných pestovateľov a pozemok menší než 5 hektárov má dokonca 95 % pestovateľov kávy. Drvivá väčšina z nich pestuje kávu v bežnej kvalite a priame vzťahy s odberateľmi alebo vyššie výkupné ceny sú pre nich iba obyčajným snom.

„Pred pripojením sa k družstvu sme boli chudobní. Keby sme tu sedeli predtým, boli by sme tu bez obeda,“ spomína Jorge Eliecer Pianeta Sarabia z fairtradového družstva ANEI. Drobní pestovatelia ako Jorge vypestujú na svojich rodinných pozemkoch 80 % svetovej produkcie kávy. Podľa analýzy platformy Enviritas žije 44 % pestovateľov v chudobe, teda s menej než 3,2 USD na deň. Celých 22 % dokonca v extrémnej chudobe, s menej než 1,9 USD na deň. Práve týmito finančnými hodnotami definuje Svetová banka chudobu a extrémnu chudobu.

Kvôli chudobe sú pestovatelia nútení využívať detskú prácu. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce bolo v roku 2020 na celom svete nútených pracovať 160 miliónov detí, prvýkrát v histórii meraní došlo medzi jednotlivými meraniami k nárastu. Podľa údajov Ministerstva práce Spojených štátov amerických pracuje len v samotnej Kolumbii 268 000 detí, z toho polovica v poľnohospodárstve a značná časť pri pestovaní kávy. „Detská práca je výsledkom systémových nerovností, predovšetkým tzv. endemickej, teda zakorenenej chudoby a nespravodlivých obchodných podmienok. Kým zraniteľné rodiny nebudú schopné dosiahnuť dôstojný príjem, bude skoncovanie s detskou prácou zložité,“ zdôraznila Nyagoy Nyong’o z Fairtrade International.

V oblastiach strednej a južnej Kolumbie sú pestovatelia kvôli svojej chudobe a často i tlaku ozbrojených skupín nútení venovať sa nelegálnemu pestovaniu koky. „Pre tieto rodiny neexistuje legálna alternatíva, aby mohli skoncovať s chudobou. Medzinárodné organizácie a náš štát ich musí dlhodobo podporovať, aby koku mohli nahradiť pestovaním inej plodiny – kávy či iného ovocia, ktoré by im zaistilo dostatočný príjem. Inak sa bude história opakovať i pri ďalších generáciách. A to nechceme,“ vysvetľuje Ati Zarkeiwin Mestre Izquierdo z družstva ANEI.

Klíma sa menila vždy, nikdy však nie tak rýchlo ako teraz. Klimatická zmena zasahuje najviac tých najchudobnejších obyvateľov našej planéty, ktorí paradoxne svojím konaním prispievajú k zmene klímy najmenej. To platí i pre pestovateľov kávy. Kvôli rastúcej teplote sa na ich pozemkoch viac šíria škodcovia a plesňové choroby napadajúce kávovníky. Meniace sa vzorce počasia majú kvôli kombinácii predlžujúceho sa obdobia sucha a ničivých prívalových dažďov zásadné vplyvy na životy komunít pestovateľov.
„V tejto oblasti nám teraz málo prší. Kedysi pršalo možno dva mesiace v roku, ale teraz za celú zimu zaprší azda len štyrikrát. To je veľká zmena,” vraví Aladino Varrantes Arce z družstva COOPESARAPIQUI v Kostarike. V Kolumbii to potvrdzuje Luz Marina Reigoza, pestovateľka kávy z družstva COOAGRONEVADA: „Klimatická zmena ovplyvňuje pestovanie kávy. Počasie je nepredvídateľné. Niekedy vôbec neprší alebo zima prichádza skôr, než ju čakáme. Káva potom vykvitne príliš skoro a nemôžeme ju pozbierať.” Maria Clementina Blanco a Emilio Rincón sa v 1 500 m n. m. starajú o dva hektáre pozemku na severe Kolumbie: „Podnebie sa veľmi zmenilo, pretože pred dvadsiatimi rokmi bolo po súmraku cítiť chlad. Dnes, keď spíme, je stále teplo. Klíma sa mení, teplota sa neuveriteľne zvýšila.“

So zmenou klímy sa postupne menia i miesta vhodné na pestovanie kávy. V kolumbijských horách sa od roku 1980 zvýšila priemerná teplota o 1,2 °C a vhodné oblasti na pestovanie kávy sa posúvajú do vyšších nadmorských výšok. Hrozí kvôli tomu klčovanie pôvodných pralesov pre získanie nových miest na pestovanie. Pralesy sú pritom centrom biologickej diverzity a dôležitou súčasťou globálneho klimatického systému. Ďalšie oteplenie nad úroveň 2 °C by už znamenalo nielen omnoho výraznejšie ohrozenie kávovníkov, ale predovšetkým dramatické zhoršenie životných podmienok pre nás všetkých na planéte.

Podľa štúdie vedcov z Zürišskej univerzity aplikovaných vied dôjde do roku 2050 k úbytku vhodných plôch na pestovanie kávy v Brazílii, Indonézii, Kolumbii a vo Vietname približne o polovicu. Kávovník vyžaduje špecifické podmienky na svoj rast a zmena klímy vo forme nárastu priemerných ročných teplôt a zničujúcich dažďov mu veľmi škodí. Klíma sa mení rýchlejšie, než ako je schopnosť rastliny prispôsobiť sa. Vyššie teploty a zničujúce dažde vedú k zníženiu produkcie, šíreniu škodcov alebo plesňových ochorení.

Pre pestovateľov arabiky to znamená nutnosť rýchlo sa adaptovať na nové podmienky. Ani súbor klimatických opatrení ich však nemusí chrániť pred výraznou stratou produkcie a oni budú nútení prejsť na pestovanie iných plodín. Túto situáciu musel riešiť i Bladimir Pacheto z Kolumbie. Jeho pozemok už nie je vhodný na pestovanie kávy. Nemôže svoju farmu presťahovať, chýbajú mu prostriedky i znalosti, ako sa so zmenou klímy vyrovnať. Našťastie je členom fairtradového družstva ASOSEYNEKUN, ktoré mu pomáha s vysádzaním nových plodín – kakaa a cukrovej trstiny. „Keď som pred siedmimi rokmi vstúpil do družstva, netušil som, že budem pestovať trstinu. V družstve mi pomohli nájsť alternatívu ku káve, aby sme sa ako rodina mohli uživiť, deti rásť a študovať. Je možné, že časom tu už káva vôbec nebude, ale my môžeme pestovať ďalšie produkty, ktoré vyriešia naše potreby.“

Klimatická kríza len násobí dlhodobú cenovú krízu. V roku 2019 klesla cena kávy na najnižšiu hodnotu za viac než desať rokov, čo prinútilo farmárov predávať svoju úrodu za nižšiu cenu, než aké sú ich výrobné náklady. Mnohí farmári sa ocitli v chudobe a boli prinútení prejsť na pestovanie nezákonných plodín ako koka a konope alebo úplne upustiť od pestovania kávy a odisť za lepšími životnými podmienkami.

V rámci systému Fairtrade sa káva pestuje šetrnejšie k životnému prostrediu a vďaka prísnym ekologickým princípom má 60 % družstiev zapojených do systému Fairtrade tiež bio certifikáciu. Žiadna iná certifikácia pritom nemá tento podiel väčší než 25 %. Udržateľnejšie spôsoby pestovania pomáhajú pestovateľom v systéme Fairtrade zavádzať vzdelaní agroinžinieri. Pestovatelia vysádzajú stromy a využívajú pestovanie v zatienení, mulčovanie, efektívnejšie využívajú vodu – napríklad dažďovú na zavlažovanie, sami si vytvárajú kompost na ekologické hnojenie, volia odolnejšie odrody kávovníkov alebo využívajú biologickú ochranu proti burinám, chorobám a škodcom.

Jedným z rozšírených škodcov je vijačka kávová (po španielsky broca), ktorá napadá plody kávovníkov tak, že sa zavŕta do kávových zrniek, kde nakladie vajíčka. Aby nedošlo k zničeniu úrody, využívajú sa najčastejšie insekticídne postreky. Tie sú však toxické a ohro-zujú pôdu i vodné zdroje. Pestovateľ Aladino Varrantes Arce z fairtradového družstva CO- OPESARAPIQUI využíva ekologický variant: „Používam alkoholové pasce. Pritiahne to chrobáky, tie sa napijú a utopia. Dá sa tak zabrániť veľkým škodám.“

Zásadnou stratégiou v boji proti vplyvom klimatickej zmeny je zalesňovanie a pestovanie v zatienení. Stromy poskytujú nielen tieň na postupnejšie zrenie plodov, reguláciu teploty a vlhkosti na pozemku, ale tiež ďalšie plody na obživu pestovateľov alebo úkryt pre vtáky a ďalšie živočíchy. „Aby sa tu príroda zachovala, nepoužívame strunové kosačky na trávu, čistíme to tu ako kedysi mačetou. Chránime vodu, nevyrubujeme stromy, nevypúšťame žiadne chemikálie ani insekticídy, aby sa udržala zeleň pre zvieratá,“ opisuje Carlos Julio z družstva COOAGRONEVADA. Ráno chodia pri jeho domček na spadnuté avokáda pásavce a svojím revom ho budia vrešťany červené.

Do roku 1989 držala cenu kávy na stabilnej úrovni Medzinárodná dohoda o káve. S jej zrušením došlo k deregulácii a liberalizácii svetového obchodu s kávou. To spoločne s masívnou lacnou produkciou v Brazílii a juhovýchodnej Ázii prinieslo na trh s kávou v 90. rokoch cenovú krízu, ktorá s občasnými výkyvmi pokračuje dodnes.

Medzinárodná cena kávy arabika sa od roku 1989 určuje na najväčšej a najznámejšej burze sveta New York Stock Exchange. Za obchodovaním už dnes ľudia nemusia dochádzať do sídla na Wall Street, všetko prebieha elektronicky cez internet. Hodnotu Coffee C Price zásadne ovplyvňuje zber v Brazílii, odkiaľ pochádza viac ako 40 % svetovej produkcie kávy. Tam sú však náklady na produkciu omnoho nižšie než v kolumbijských horách. Avšak cena na burze je pre obe krajiny rovnaká. V máji 2019 cena na burze klesla na desaťročné minimum 0,87 USD za libru arabiky (454 g). Od roku 2015 do roku 2020 sa priemerná cena pranej arabiky pohybovala medzi 1,01 a 1,36 USD. I napriek aktuálnemu nárastu výkupných cien majú pestovatelia stále problém s pokrytím nákladov a dlhodobým investovaním do svojich podnikov.

V systéme Fairtrade funguje iný princíp výkupnej ceny. Tiež sa vychádza z ceny na burze. Ak je však táto cena príliš nízka, pestovateľ sa môže spoľahnúť na fairtradovú minimálnu výkupnú cenu. Za svoju pranú arabiku nedostane nikdy menej než 1,4 USD za libru. Pre každú komoditu je nastavená iná úroveň ceny, ktorá pokrýva náklady na produkciu a zaisťuje slušný život. Družstvá vždy navyše tiež dostávajú fairtradový príplatok. „Cena kávy je pre nás veľmi premenlivá. Tohtoročná dobrá cena na trhu nám veľmi pomáha. A keď nestačí výkupná cena na výdavky, pomôže nám družstvo. Z fairtradového príplatku nám poskytne peniaze navyše alebo požičia peniaze, aby sme mali na investície,“ vysvetľuje na svojej farme Carlos Julio z kolumbijského družstva COOAGRONEVADA.

Počas pandémie Covid-19 sa výrazne zvýšila cena hnojív i ľudskej práce. Pestovatelia platia zberačom kávy 800 až 1 000 pesos za kilogram kávových čerešní, dobrý zberač pritom nazbiera aj 100 kg za deň. Za deň zberu si tak zarobí 20 eur. „Zaplatiť robotníkov v čase nízkej ceny kávy je veľmi komplikované. Takmer všetky príjmy idú na mzdy robotníkov a údržbu, teda na nevyhnutné náklady na pestovanie kávy. Nám zostalo naozaj málo. Je to podnikanie. Keď z neho berieš, je potrebné doň i investovať, inak sa zrúti. Družstvo nám veľmi pomáha, príplatkom i zárukou výkupnej ceny,“ vysvetľuje Edinth Rangel z družstva ANEI, ktorý sa stará o väčší 14-hektárový pozemok, vypestuje 25 ton kávy ročne a na výpomoc k nemu chodí až 40 pracovníkov.

Podľa výskumu Solidaridad z roku 2020 sa pri nízkych výkupných cenách za kávu dokážu kolumbijskí drobní pestovatelia kávy uživiť len veľmi ťažko. Pri veľkosti pozemku 4,3 hektára by museli mať produkciu minimálne 1,46 tony na hektár. Takú produkciu však v horských oblastiach Kolumbie dosiahnu iba ťažko. Podľa analýzy Enveritas z roku 2018 je priemerná produkcia v Kolumbii len 731 kg na hektár, oproti tomu v Brazílii 1 674 kg na hektár.

V Brazílii je väčšina produkcie kávy vďaka rovinatému povrchu mechanizovaná a náklady na výrobu sú omnoho nižšie než v kolumbijských horách, kde kvôli zlej dostupnosti a izolovanosti horských políčok musia využívať na zvážanie muly a na prácu robotníkov. Tých je však v Kolumbii nedostatok a s prácou často vypomáhajú migranti zo susednej Venezuely. „Všetku prácu musia zvládnuť ľudia, je to obrovská drina. Musíme zamestnať robotníkov, ktorí pracujú na plantážach a zbierajú kávu, čo našu kávu predražuje. Ak by sme nepredávali do systému Fairtrade, nemal by predaj našej kávy ekonomický zmysel,“ upozorňuje Margarita Conde, riaditeľka kolumbijského družstva ASOPROSIERRA.

Káva, čaj, čokoláda, tabak alebo cukrová trstina boli dlho označované ako „koloniálny tovar“. Luxusný tovar z diaľky, z bývalých koloniálnych území. Ľudia boli násilne zotročovaní, aby pre kolonizátora pestovali plodiny, ku ktorým často nemali žiadny vzťah. Po dlhé generácie je však káva už súčasťou ich života. Rodiny pestovateľov teraz vnímajú kávu nielen ako spôsob obživy, ale udržujú si vďaka nej i tradične silný vzťah k prírode. Zostávajú v horách. Chovajú včely. Chránia lesy a miestnu biodiverzitu.

Kávu pestuje mnoho pôvodných obyvateľov Kolumbie. Ľudia z kmeňa Arhuaco na severe krajiny museli čeliť tlaku španielskych dobyvateľov, cirkvi i vlády, ich spiritualita bola dlhodobo narúšaná. Až na konci minulého storočia došli po množstve stretnutí ich autorít so šamanmi k záveru, že na zaistenie existencie a prežitia ich vlastnej kultúry bude dobré pestovať kávu i naďalej. Založili družstvo a pripojili sa do systému Fairtrade. To je pre nich teraz pevným stromom, meniace sa ceny na burze alebo pandémia kovidu sú len pohybom vetvy vo vetre. Šamani sa snažia v duchovnom svete pripraviť priestor, aby sa všetko mohlo dobre odohrávať i vo fyzickom svete. Svojimi rituálmi posväcujú nielen vznikajúce manželstvá, ale napríklad i fungovanie biohnojív alebo vzťahy s obchodníkmi. Bio certifikácia a Fairtrade sú blízke ich vízii, vďaka nim pestujú ekologicky, rozvíjajú ďalej svoju komunitu a napĺňajú svoju spirituálnu rovnováhu. „Bio i Fairtrade majú rovnaký pohľad na život ako my, zodpovednosť za životné prostredie, ochranu matky zeme. Budujeme a podporujeme komunity v harmónii s prírodou,“ dodáva Aurora Maria Izquierdo z družstva ANEI.

„Keď v roku 1863 kolonizátori objavili naše územie, zaviedli tu pestovanie kávy. Domorodá kultúra o nej nič nevedela, bol to importovaný produkt. Dnes je to jediný produkt, ktorý zaisťuje príjem pre domorodé rodiny. Nepoužívame chemikálie, využívame naše tradičné spirituálne postupy. Keď príde nejaká choroba, ktorá ohrozuje rastliny, tak ju energeticky oslabíme, aby ďalej nenapadala kry,“ opisuje Oliverio Viabani Ciclar z družstva ASOSEYNEKUN.

Situáciu pestovateľov kávy v Kolumbii od 60. rokov veľmi silno ovplyvňovala činnosť Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC). Táto ultraľavicová povstalecká organizácia viedla gerilovú vojnu proti tamojšej vláde. Svoju činnosť financovala prostredníctvom vy-dierania, únosov a obchodu s drogami. Vraždami zastrašovala domácich obyvateľov. Bohaté rodiny si na svoju ochranu pred nájazdmi FARC zakladali vlastné ozbrojené skupiny domobrany. Tie sa však následne vymkli spod ich kontroly a páchali ešte oveľa väčšie násilie.

Na ťažké časy nerada spomína i pestovateľka kávy Marleni Mensoza Mechia: „Mnoho rodín pozabíjali. Prišli do domov, všetko zjedli, sliepky, kravy, bez opýtania. Zabíjali majiteľov i deti. A ja som musela odísť. Vyhodili ma odtadiaľto. Bolo to ťažké, nemali sme na jedlo.“ Späť sa mohla vrátiť až po uzavretí mieru v roku 2016 a teraz sa stará o svojich 5 hektárov s kávovníkmi. Vďaka zapojeniu sa do fairtradového družstva ASOSEYNE KUN má novú šúpačku. A tiež sny o rozširovaní svojho pozemku a o dobrom živote svojich detí. Podobnú skúsenosť má Marco Leon z družstva ANEI: „Boli sme uprostred konfliktu medzi partizánmi a paramilitantným frontom. Prišli a museli sme im dať najesť. Vyberali výpalné. Zabíjali ľudí. Väčšina ľudí utiekla. I ja som predal svoju farmu.“ Teraz pestuje Marco kávu na inej farme, na ktorú sa pôvodní majitelia už odmietli vrátiť. Chváli si výpomoc fairtradového družstva a lepšiu výkupnú cenu, ktorú za svoju kávu dostáva. Vo voľnom čase rád sleduje futbal v televízii.

Násilné skúsenosti často pramenia z nerovností a tráum, ktoré sú v kolumbijskej spoločnosti silno zakorenené už od čias kolonializmu. „V našej krajine je mnoho nerovnosti, ľudia nemajú prístup k práci a vzdelávaniu. Budú teda robiť čokoľvek, aby zaistili svojim rodinám nejaký príjem. Vláda by mala viac podporovať znevýhodnené komunity a znižovať rozdiely, aby sme mali všetci rovnaké možnosti, pretože spolu máme rovnaký ekosystém,“ vysvetľuje Margarita Conde, riaditeľka družstva ASO PROSIERRA.

Fairtrade je certifikácia tovaru. Ľuďom z krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky poskytuje možnosť uživiť sa vlastnou prácou za dôstojných podmienok. Pestovatelia a zamestnanci dostávajú v rámci systému Fairtrade za svoju kávu, kakao alebo ďalšie plodiny spravodlivú výkupnú cenu a navyše fairtradový príplatok. Pestovatelia tiež sami spolurozhodujú o celom nastavení fairtradových pravidiel. Zástupcovia pestovateľov majú 50 % hlasov na valné zhromaždenie Fairtrade International.

V roku 2020 vypestovalo 838 000 pestovateľov z fairtradových družstiev takmer 890 000 ton kávy, z toho najviac 282 000 ton v Kolumbii. Celkovo 85 % fairtradovej kávy pochádza z Latinskej Ameriky. S fairtradovou výkupnou cenou môžu lepšie plánovať svoje hospodárenie a investície napríklad do nákupu techniky, sadeníc, hnojív alebo do klimatických opatrení. Podporu pestovateľov v systéme Fairtrade pre oblasť Latinskej Ameriky a Karibiku zastrešuje organizácia CLAC, ktorú zastupuje i Sol Toro. „Fairtrade nie je len certifikácia, ale i globálne hnutie, ktoré rieši životné prostredie, spôsoby pestovania, ochranu detí a lepšie životné podmienky pestovateľov.“

Medardo Bajero Ramirez je členom družstva ASOPROSIERRA na severe Kolumbie. Stará sa o 4 hektáre pôdy a za rok vypestuje 3 tony kávy. Na jeho pozemok v 1 850 m n. m. vedie iba úzka horská cestička a na zvoz kávy musí používať muly. So zberom kávy mu pomáha trojica zberačov zo susednej Venezuely. Alberto, Julio a Antonio zvládnu spolu nazbierať za deň 60 až 120 kg kávových čerešní. Medardo im za prácu dobre platí, minimálne 800 pesos za kilogram nazbieraných čerešní. „Férová cena, ktorú dostávame, nám mimoriadne pomáha. A s fairtradovým príplatkom mi družstvo pomohlo opraviť dom, zabezpečiť sušiak kávových zŕn a nový stroj na odšupkovanie.“

Slováci milujú kávu. Prieskumy ukazujú, že 60 percent Slovákov pije pravidelne asi 15 šálok týždenne. 20 percent ľudí vypije týždenne dokonca 25 a viac šálok. Podľa Slovenského štatistického úradu z roku 2021 v Slovenskej republike spotrebujeme ročne 2,7 kg zrnkovej kávy na osobu. V celom Československu bolo pred revolúciou sedem pražiarní, boom nastal až v posledných 15 rokoch, dnes ich len v Slovenskej republike nájdeme viac ako stovku.

K významným hráčom na Slovensku patrí švajčiarsky koncern Nestlé, holandská spoločnosť Jacobs Douwe Egberts a nemecká obchodná spoločnosť Tchibo. Tchibo má viac ako päťdesiatpercentný podiel na trhu s praženou kávou v Slovenskej republike. Väčšinu produkcie veľkých výrobcov tvoria zmesi – jedná sa o mix až desiatich rôznych druhov káv nakúpených od rôznych producentov. Menšie pražiarne proti tomu vyrábajú jednodruhové kávy alebo dvoj- až trojzložkové zmesi.

Povedomie o Fairtrade aj spotreba fairtradových výrobkov u nás rastie. Podľa prieskumu spoločnosti Median z roku 2022 pozná certifikačnú známku FAIRTRADE 58 % slovenských spotrebiteľov, z nich potom 29 % deklaruje, že presne vie, čo toto označenie znamená. V roku 2021 sa na Slovensku predalo 560 ton nepraženej fairtradovej kávy. To v priemere znamená 10 šálok fairtradovej kávy na obyvateľa za rok. Podiel fairtradovej kávy na celkovej spotrebe u nás činí 1,3 % a medzi najväčších predajcov fairtradovej kávy patria spoločnosti  Miko káva, ďalej Lidl SR s kávou Lidl2go v nápojových automatoch, DM Drogéria a Julius Meinl. Fairtradovú kávu však ponúka aj množstvo kaviarní a tiež lokálna pražiareň kávy  Cafezia.