Príbeh: Neviditeľné tŕne

Tiež si radi skrášľujete domov kyticou čerstvých kvetín? Celkovo 40 % rezaných kvetín na európskom trhu pochádza z Kene. Každý deň je z tejto východoafrickej krajiny do Európy prepravovaných niekoľko miliónov ruží a ďalších
čerstvých kvetín, ktoré v priebehu 24 hodín ozdobia pulty supermarketov a kvetinárstiev. Kvetiny sú pre Keňu veľkým biznisom a patria medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia miestnej ekonomiky. Kvetinový priemysel tu zamestnáva viac než 150 000 ľudí, ale je tiež často spájaný so zlými pracovnými podmienkami a ničením životného prostredia. Pavla Steinhauserová a Stanislav Komínek z organizácie Fairtrade Česko a Slovensko navštívili Keňu, aby na kvetinových farmách zdokumentovali podmienky pestovania. Zamerali sa na témy ako spotreba vody, využívanie pesticídov, nízke mzdy alebo sexuálne obťažovanie žien. Kvetiny sú luxusný tovar, ktorý za nami cestuje tisíce kilometrov. Majú nám robiť radosť. Ale za akú cenu?

Svetový trh s rezanými kvetinami trvalo rastie. Zatiaľ čo v roku 2024 dosahoval hodnotu vyše 39 miliárd USD, do roku 2027 sa predpokladá nárast až na 45 miliárd USD. Obchodu už viac než 200 rokov dominuje Holandsko. Tamojšia aukčná spoločnosť Royal FloraHolland hrá kľúčovú rolu v dovoze kvetín z východnej Afriky alebo Latinskej Ameriky a následnom predaji do ďalších krajín Európy. Denne sa tu obchoduje s viac než 30 miliónmi kvetín a rastlín, čo predstavuje neuveriteľných 40 % svetovej produkcie.
Samotné pestovanie sa však stále viac koncentruje v krajinách okolo rovníka. Z Kene a susednej Etiópie pochádza 81 % všetkých rezaných ruží dovezených do Holandska.
Len z Kene putovali do Holandska v roku 2023 ohromujúce dve miliardy stoniek ruží.

Od 70. rokov 20. storočia sa presúva produkcia kvetín pre americký trh do Latinskej Ameriky a pre európsky trh do východnej Afriky. Rezané kvetiny tak často pochádzajú z veľkoplošných skleníkov v krajinách ako Keňa, Etiópia, Ekvádor, Uganda alebo Kolumbia. Pre veľké kvetinové spoločnosti nie sú výhodou len lepšie klimatické podmienky, ale aj nižšie náklady na produkciu. V Keni predstavujú rezané kvetiny hneď po čaji druhú najvýznamnejšiu exportnú komoditu, v odvetví je priamo zamestnaných vyše 150 000 ľudí a nepriamo asi dva milióny. Medzi najväčšie farmy patria aj Bohemian Flowers s obhospodarovanými viac než 160 ha pôdy. „Podmienky pre pestovanie sú tu veľmi priaznivé, v porovnaní s Európou nám umožňujú pestovať po celý rok. My tu nemusíme vykurovať skleníky,“ opisuje Yogesh Basavarajappa z farmy Black Tulip. „Máme tiež dlhé dni a vhodné nočné teploty. Výhodou sú aj rôzne nadmorské výšky pre pestovanie, od 1 500 až po 2 700 m n. m.,“ doplňuje Narayana Ayyagari z farmy Florenza Limited.

S kvetinami sa obchoduje predovšetkým dvoma spôsobmi: využitím holandského aukčného systému, alebo priamym predajom cez veľkoobchodníkov. Približne polovica kvetín sa ešte stále predáva pomocou holandských aukcií, pri ktorých je vyvolávacia cena najprv cielene nadhodnotená a potom je postupne znižovaná, kým niektorý z účastníkov cenu neakceptuje. Denne sa týmto spôsobom predajú desiatky miliónov kvetín. Najväčším aukčným trhom s rezanými kvetinami a rastlinami je Royal FloraHolland so sídlom v holandskom meste Aalsmeer. Rastie však aj využívanie priameho predaja, predovšetkým vďaka zmluvne dohodnutým dodávkam do obchodných reťazcov prostredníctvom veľkoobchodníka. Reťazce si potom môžu priamo v pestovateľských farmách dohodnúť výrobu kytíc a upraviť balenia na mieru. Farmy si zas môžu vyrokovať lepšie ceny, ale musia prispôsobiť produkciu vysokým požiadavkám obchodných reťazcov. Istotu zmluvnej dohodnutej predajnej ceny si chváli Narayana Ayyagari, generálny manažér Florenza Limited: „Na začiatku sezóny si s naším zákazníkom stanovíme zmluvnú cenu a množstvo, to je výhoda priameho predaja.

Predajná cena kvetín zostáva veľmi nízka. Približuje ju Patrick Mbugua, generálny manažér farmy Wildfire Flowers: „Naše ceny sa podľa druhu kvetiny pohybujú okolo 0,085 až 0,10 eur za stonku. Keď do toho započítate všetky výrobné a režijné náklady, získate predstavu o nízkych maržiach, s ktorými musia majitelia fariem pracovať.“ Kvôli trvalému tlaku na nízku cenu a rastúcim požiadavkám na udržateľnosť dokážu majitelia len ťažko fungovať so ziskom. „Náklady rastú, ale ceny sa nezvyšujú. Niekedy dokonca klesajú. Naše marže sa tým znižujú. Sme pod tlakom,“ doplňuje Yogesh Basavarajappa z farmy Black Tulip.

Odkiaľ pochádzajú vaše kvetiny, sa často, bohužiaľ, nedozviete. Na nízku transparentnosť a dohľadateľnosť pôvodu kvetín upozorňuje napríklad štúdia GLOBAL 2000, podľa ktorej takmer všetky skúmané vzorky buď neniesli informáciu o pôvode, alebo za pôvod označovali Holandsko, i keď pochádzali z Etiópie, Ekvádoru alebo práve z Kene.

Rovníková Keňa ponúka vďaka chladnejšej horskej klíme a dlhým slnečným dňom ideálne miesto na pestovanie kvetín. Aby rezané kvetiny vydržali čo najdlhšie čerstvé, sú
nachladzované, chemicky ošetrené a rýchlo prepravované do Európy. Lodná doprava sa aj vzhľadom na situáciu v Červenom mori využíva len minimálne. „Pred dvoma
rokmi sme boli schopní 25 % prevážať po mori. Cesta do Európy trvala asi 30–35 dní. Ale kvôli problémom s pirátmi už nie sme schopní námornú dopravu ďalej využívať,“
zmieňuje Patrick Mbugua z farmy Wildfire Flowers. Kvetiny sa tak musia prepravovať letecky z Nairobi, kde má letisko pre kvetiny vyhradený vlastný terminál. Jeden Boeing 747 unesie aj s cestujúcimi 90 ton kvetín a za necelých 9 hodín pristane v Európe. Aj napriek 7 000 km dlhému letu sú emisie skleníkových plynov pri kenských ružiach prekvapivo 2,9-krát menšie než pri tých holandských. Pri nich nameral výskum švajčiarskej spoločnosti Intep z roku 2023 vysokú hodnotu 27 kg CO2 eq na kyticu, predovšetkým kvôli nutnosti vykurovania skleníkov a využívaniu umelého osvetlenia.

Fairtradové farmy sa snažia znižovať svoj vplyv na životné prostredie sadením stromov, vyrábaním prírodných hnojív, obmedzovaním pesticídov alebo inštaláciou fotovoltických elektrární. Napríklad na fairtradovej farme Wildfire Flowers sa vďaka týmto opatreniam podarilo znížiť uhlíkovú stopu o takmer 40 %.

Prístup k vode je pre kvetinové farmy absolútne kľúčový. Približne 70 % kenských fariem sa nachádza pri sladkovodnom jazere Naivasha. Veľké množstvo vody odčerpávajú na zalievanie a späť splachujú zvyšky využívaných hnojív a pesticídov. Dochádza tak k postupnému znečisťovaniu vodných zdrojov a ničeniu krehkých ekosystémov. Jazero Naivasha je pritom domovom mnohých divých zvierat vrátane niekoľkých unikátnych druhov vtákov, hrochov, žiráf a byvolov. „Farmy ovplyvňujú naše prírodné zdroje. Jazero Naivasha je znečistené a miestna komunita k nemu nemá prístup. Keď sa k jazeru napriek tomu dostanete, obsahuje škodlivé chemikálie. Dokonca aj ryby v jazere sú kontaminované. Robotníci si z rýb alebo jazera privodili zdravotné problémy,“ opisuje Eunice Waweru z neziskovej organizácie Workers Rights Watch.

Ľudia žijúci mimo jazera, naopak, bodujú s nedostatkom vody. Či už kvôli prevádzke kvetinových fariem, alebo z dôvodu klimatickej zmeny sa voda z krajiny stráca. Farma
Black Tulip leží v okrese Kericho v nadmorskej výške 2 400 m n. m., zamestnáva 900 ľudí a pestuje ruže, gypsomilku metlinatú a balónovníky. Aj tu miestni vnímajú, že menej prší a pre pitnú vodu musia dochádzať k hlbokým vrtom. Táto farma s certifikáciou Fairtrade pre nich preto buduje studne a vrty, vo svojej prevádzke navyše na zalievanie využívajú výhradne dažďovú vodu. Tú zachytávajú zo striech skleníkov do nádrží a vodu pred využitím filtrujú. Dôležité pre nich je aj zaobchádzanie s odpadovou vodou. „Na čistenie použitej vody od chemikálií využívame systém štyroch nadväzujúcich rybníkov. V prvom rybníku rastú tie druhy rastlín, ktoré chemikálie absorbujú. Voda prúdi do
ďalších rybníkov, kde rastliny zachytávajú ďalšie chemikálie. Na konci štvrtého rybníka je už voda čistá, kvalitu overujeme v laboratóriách,“ opisuje manažér farmy Yogesh Basavarajappa.

Pri pestovaní kvetín sa využíva široká škála syntetických hnojív a pesticídov, aby sa dosiahol vysoký výnos, perfektný vzhľad a ochrana pred škodcami aj chorobami. Vlhké a teplé prostredie je ideálne na šírenie rôznych húb, vošiek alebo roztočov, obzvlášť na veľkých monokultúrnych plochách. Veľké množstvo využívaných pesticídov je však karcinogénnych, obsahuje hormonálne aktívne látky alebo ohrozuje reprodukčné schopnosti. Štúdia organizácie Global 2000 z roku 2024 našla na 16 skúmaných kyticiach rezíduá celkovo 79 rôznych použitých pesticídov. Zamestnancov fariem pri práci chránia dýchacie masky, rukavice a obleky. Pokiaľ sa však ochranný oblek pretrhne o tŕne ruží, môže ich koža prísť do kontaktu s pesticídmi. „Väčšina fariem zamestnancov ochrannými pomôckami vybavuje. Treba sa však pozrieť na to, aké sú kvalitné a či sa pravidelne vymieňajú,“ opisuje Maina Wambugu z neziskovej organizácie Ufadhili Trust.

Štandardy Fairtrade International obsahujú zoznam zakázaných pesticídov a nutnej ochrany zamestnancov. Fairtradové farmy sa navyše snažia využívanie pesticídov
obmedzovať. „Z ekologických dôvodov znižujeme na našej farme používanie chemických hnojív. Prechádzame na bio hnojivá, kompostujeme, využívame hnoj, pôdu obohacujeme prírodnými hnojivami,“ opisuje Yogesh Basavarajappa, hlavný manažér na farme Black Tulip. Tam tiež využívajú biologickú ochranu rastlín. „Každý škodca alebo choroba má svojich prirodzených nepriateľov. Skúmame ich v našich laboratóriách. Napríklad proti strapkám sú účinné dravé roztoče Amblyseius montdorensis a Amblyseius swirskii alebo huba Beauveria bassiana, ktorá na strapkách rastie a zabíja ich.”

V Keni na kvetinových farmách pracujú ľudia šesť dní v týždni. Voľno majú iba v nedeľu, keď chodievajú do kostola. Približne 85 % tamojšieho obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu. Na farmách pôsobia v logistike, obchode alebo doprave, ale väčšina z nich pracuje v skleníkoch alebo v baliarni. V skleníkoch musia zamestnanci a zamestnankyne vykonať mnoho fyzickej práce v prostredí s vysokými teplotami a vlhkosťou: „Odstraňujeme prebytočné výhonky, ohýbame stonky, odstraňujeme suché lístie, zametáme. A tiež zberáme kvetiny,“ opisuje Florence Naliaka Mang‘eni z fairtradovej farmy Wildfire Flowers. Stonky ruží sa ohýbajú, aby začali pučiť nové výhonky, slabé stonky sa zaštipujú, aby zostali len tie najsilnejšie. S pestovaním kvetín majú tamojší
ľudia vyše 30 rokov skúseností.

V halách baliarní prebieha triedenie, balenie a príprava kvetín na export do Európy. Kvetiny sa triedia podľa druhov, farieb a veľkostí, vytvárajú sa tu aj hotové kytice podľa požadovaného zadania odberateľa. Na farme Bohemian Flowers má túto činnosť na starosti aj nepočujúci Francis Matiso (na veľkej snímke). Táto fairtradová farma totiž zamestnáva niekoľko nepočujúcich a osôb po amputácii, ktorí inak čelia sociálnemu vylúčeniu. Z fairtradového príplatku im prispôsobia pracovisko, preplatia protézu alebo zaistia tlmočníka. Francis to veľmi oceňuje: „Pracujem v baliarni, vytváram kytice. Keď príde majster s objednávkou, potrebujem tlmočníka, aby mi povedal, koľko stoniek patrí do kytice, ktoré kvetiny a akej farby. Či červenej, fialovej,
alebo inej farby. Som nepočujúci, ale vždy ten najlepší pracovník v tíme.“ Hotové kvetiny sú v priľahlých veľkých skladoch ochladené na 4 °C a čakajú na transport na letisko.

V mnohých oblastiach kenskej spoločnosti stále panuje vysoká nerovnosť mužov a žien. Dlhodobé dôsledky tejto genderovej diskriminácie silne ovplyvňujú každodenné životy žien. Tie na farmách často pracujú v horšie platených pozíciách, zatiaľ čo muži zastávajú vedúce a manažérske roly. Ženám síce prináša práca na kvetinových farmách väčšiu mieru ekonomickej autonómie, ale kvôli ustáleným spoločenským normám sa stále musia vyrovnávať so mzdovou diskrimináciou, sexuálnym obťažovaním a prekážkami sťažujúcimi hlásenie takých incidentov. „Najzraniteľnejšie sú ženy samoživiteľky. Manažéri poznajú ich situáciu, ich životné podmienky a to, že nemajú možnosť odísť na inú kvetinovú farmu. A keď sa tak naskytne príležitosť zamestnankyňu povýšiť alebo jej ponúknuť
predĺženie zmluvy, manažéri využijú situáciu na to, aby tieto slobodné matky sexuálne obťažovali. A pretože sú veľmi zraniteľné, niekedy podľahnú. Vlastne väčšina z nich podľahne,“ vysvetľuje Eunice Waweru, výkonná riaditeľka nevládnej organizácie Workers Rights Watch.

Pre lepšiu ochranu žien spolupracuje Fairtrade Africa s ďalšími miestnymi nevládnymi organizáciami. Pre pracovníčky a pracovníkov na farmách usporadúvajú odborné školenia zvyšujúce povedomie o zamestnaneckých právach a možnostiach hlásenia ich prípadného porušenia. Na farmách fungujú tiež genderové komisie, ktoré pomáhajú tieto problémy riešiť. Mladé matky trpia nedostatkom zariadení starostlivosti o deti v kombinácii s dlhými pracovnými dňami, preto sa farmy snažia zaistiť z fairtradového príplatku prevádzku jaslí a škôlok.

„V podstate všetky kvetiny sú určené na export. Na domáci trh ide len zanedbateľné percento. Miestni si nemôžu dovoliť ani základné jedlo. Nieto aby si kupovali kvetiny,“ opisuje Narayana Ayyagari, generálny manažér farmy Florenza Limited v Keni. Nedostatok pracovných miest núti zamestnancov a zamestnankyne zotrvávať na kvetinových farmách aj za zlých pracovných podmienok. Ich mzdy aj pri práci 6 dní v týždni a 8 hodín denne mnohokrát nestačia ani na pokrytie základných potrieb.

„Pokiaľ ide o mzdy bežných zamestnancov, pohybujú sa od 66 do 89 eur mesačne podľa odpracovaných rokov a druhu práce, ktorú vykonávajú na farme,“ vysvetľuje Narayana Ayyagari.

Podľa údajov Svetovej banky žije v Keni 46,4 % ľudí v extrémnej chudobe, teda s menej než 3 USD na deň. „Môžu si dovoliť len základné jedlo pre seba a svoje deti. Nakupovanie výživnejších potravín je pre ne nemysliteľné. Pokiaľ by to urobili, nemali by na zaplatenie nájmu, jedla v ďalších dňoch, školného a ďalších výdavkov,“ zmieňuje
Eunice Waweru, ktorá pôsobí ako výkonná riaditeľka Workers Rights Watch. „V porovnaní s tým, koľko pracovníci na farmách zarábajú, sú ceny potravín príliš vysoké. Nemôžu si ich dovoliť. Kilo mäsa stojí 5 eur, liter dobrého oleja vyjde na 6,60 eur, na to však nemajú a musia siahnuť po oleji horšej kvality. Nemôžu si dovoliť ani chlieb,“
opisuje Eunice Waweru a doplňuje záverečnú myšlienku: „V Keni sú potraviny príliš drahé a podľa mňa na ne majú len bohaté rodiny, elitná trieda. A tam rozhodne tunajší robotníci nepatria.“

Kvetiny tvoria výnimku v systéme Fairtrade, na rozdiel od kávy alebo kakaa pri nich nie je nastavená fairtradová minimálna cena. Dôležitú rolu preto hrá fairtradový príplatok. „Nám ako majiteľom farmy Fairtrade neprináša finančné výhody. Za certifikované aj necertifikované kvetiny dostávame rovnakú cenu. Pre nás je však dôležité, že zo zapojenia do Fairtrade ťažia naši zamestnanci. Z každého predaja do systému Fairtrade odberatelia platia navyše 10 % fairtradového príplatku. Ten zlepšuje život našich zamestnancov,“ opisuje Yogesh Basavarajappa, manažér farmy Black Tulip.

Fairtradový príplatok je určený zamestnaným ľuďom a predstavuje hlavnú výhodu práce na fairtradovej farme. O využívaní týchto bonusových prostriedkov rozhodujú
zamestnanci a zamestnankyne prostredníctvom volených zástupcov vo fairtradovej komisii. V roku 2022 spoločne nakladali s viac než 7,5 milióna eur. Peniaze najčastejšie
investujú do zlepšenia bývania, platieb školného, prevádzky jaslí alebo platenia obedov v školách. To rada využíva aj Christine Topista Nekesa z farmy Bohemian Flowers:
„Moje dieťa dostáva obed zadarmo, nemusím za to platiť, hradia mi to z fairtradového príplatku. Ja sa v práci nemusím stresovať, či si niečo zabezpečí.“ V školskej jedálni tieto obedy pripravuje Jacinta Nasimitu (na prostrednej snímke). Z fairtradového príplatku sa platia zamestnancom aj rôzne školenia pre rozvoj zručností, napríklad farma Florenza Limited prepláca pracovníkom kurzy pre získanie vodičského preukazu. Jednou z príjemkýň bola Mary Munyiri. Vďaka školeniu môže v nedeľu odvážať rodinu do kostola alebo deti do školy. Autom tiež môže zájsť nakúpiť zeleninu na vidiek a privyrobiť si predajom v meste.

Selina Chepkemoi žije na vidieku v kenskom okrese Kericho County. Hneď naproti jej domu trénovala v jednoduchom atletickom areáli a okolitých zaprášených cestách Beatrice Chebet, ktorá na olympijských hrách v Paríži v roku 2024 zvíťazila v behu na 5 000 metrov. Selina teraz po rovnakej ceste chodí do práce, na kvetinovú farmu Black Tulip. Farma je zapojená do systému Fairtrade a z fairtradového príplatku financuje zamestnancom celý rad potrieb: „Kým som si z príplatku kúpila televízor, nevedela som nič o svete. Dozvedela som sa len to, čo mi povedali ľudia. Naša podlaha bola z hliny a mali sme problémy s blchami. Z príplatku sme ju vybetónovali a blchy nás už netrápia. Mlieko som musela kupovať od susedov, ale z príplatku sme si kúpili kravu.
Nemali sme pri dome žiadne stromy, z príplatku sme ich kúpili a vysadili. Nemali sme prístup k vode, ale teraz už máme nádrž na vodu. Vďačím za to Fairtrade.“

Z mesta domov sa na víkend vrátil Edwin Kiprotich Bett, syn Seliny. Tá ho objíma: „Mám dom a dobre vybetónovanú podlahu, televízor, stoličky, kravu, mám aj nádrž na
vodu. Ale bohatá sa cítim vďaka vzdelaniu svojich detí.“ Selinu totiž kvetinová farma Black Tulip mohla vďaka fairtradovému príplatku podporiť nielen v nákupe vybavenia
domu, ale aj v platbe školného. V Keni je zadarmo iba základná škola, na strednej škole sa už platí školné vo výške približne 290 eur ročne, teda takmer štyroch mesačných
miezd. Rodiny k tomu musia pokryť aj náklady na školské uniformy, učebnice alebo dopravu. To si často nemôžu dovoliť. Podľa UNICEF sa preto na strednú školu hlási iba 53 % všetkých detí, i keď vzdelanie predstavuje hlavnú
možnosť lepšej budúcnosti pre deti.

Väčšina ľudí pracujúcich na kvetinových farmách žije v improvizovaných, neplánovaných mestských osadách, ktorým chýba základné vybavenie a možno ich považovať
za chudobné slumy. V slume Karagita pri jazere Naivasha žijú ľudia prevažne v jednoizbových jednotkách s rozmerom 3 × 3 metre. Len s plechovou strechou, bez zavedenej elektriny, tečúcej vody a toalety. Miestni musia používať spoločné latríny a kúpenú pitnú vodu skladovať v kanistroch. Varia vonku na malých pieckach na drevenom uhlí. Na prvé roky života v slume spomína Amos Mutoni Wanjala: „Spali sme na matraci s jednou dekou, mama a štyri deti. Život bol pre nás náročný. V jednej chvíli sme mávali dokonca len jedno jedlo denne. S 10 centy eur sme museli prežiť celý deň. Keď chcete byť dobrým človekom a nekradnúť, znamená to, že zostanete celý deň hladní…“

Našťastie pre Amosa začala jeho mama Florence pracovať na kvetinovej farme Wildfire Flowers. Táto farma je certifikovaná v systéme Fairtrade a zamestnaným ľuďom
prepláca z fairtradového príplatku školné. Amosa na strednej škole priamo v slume Karagita učil biológiu pedagóg Peter Ngotho: „Väčšina študentov pochádza z rodín pracujúcich na kvetinových farmách. Rodičia si nemôžu dovoliť zaistiť deťom vzdelanie. Našťastie im v tom pomáhajú kvetinové farmy, využívajú na to fairtradový príplatok a alokujú ho na platbu školného. Len farma Wildfire Flowers podporila vyše 200 študentov. Jedným z nich bol Amos.“ Ten dokonca následne dokončil aj vysokú školu: „Prijali ma na univerzitu, kde som sa venoval ekonómii a sociológii. A teraz uvidím, kam sa vyvinie moja budúcnosť.“

Nízke mzdy a zlé pracovné podmienky majú vplyv na všetkých zamestnancov a zamestnankyne kvetinových fariem v Keni. Na ženy, ktoré majú často výhradnú zodpovednosť za deti a domácnosť, však obzvlášť. Mladé matky musia cestovať do práce, škôlky nie sú bežne dostupné a ony si nemôžu dovoliť niekomu zaplatiť, aby sa o ich deti postaral.

Zapojenie fariem do systému Fairtrade pre tieto ženy znamená veľkú zmenu. „V okolí mesta nie je jednoduché získať prácu inde než na kvetinovej farme. Som rada za Fairtrade,“ opisuje Teresiah Kinyuah . Pracuje v baliarni kvetinovej farmy Bohemian Flowers, ktorá z fairtradového príplatku zaisťuje prevádzku jaslí. Ráno pred prácou tam môže Teresiah odprevadiť svoju rok a pol starú dcéru Annette Jepchirchir. „Od prvého dňa vidím, že sa v jasliach mojej dcére dobre darí. Mňa to motivuje, môžem byť produktívnejšia, keď je moje dieťa v dobrých rukách.”

V jasliach pracuje aj Joyce Mangari, ktorá odhaduje, že službu jaslí využívajú zo 40 % slobodné matky. Oceňujú predovšetkým, že sa v jasliach o ich deti dobre postarajú
a ony môžu ísť v pokoji pracovať a zarobiť si potrebné peniaze. Tím pracovníčok jaslí deťom zaistí nielen potrebnú starostlivosť, ale aj zadarmo hygienické potreby a výživné jedlo, predovšetkým mlieko, kaše a ovocie.

Slovenská republika nikdy nebola významnou krajinou z hľadiska pestovania kvetín. U nás sa zameriavame skôr na kvetiny predávané v kvetináčoch: muškáty, primuly, chryzantémy alebo vianočné hviezdy. Na Slovensku pestovali profesionálne farmy a roľníci podnikatelia kvety a okrasné rastliny v roku 2024 na 143 hektároch pôdy, v roku 2025 na 157 hektároch pôdy. To je veľkosť dvoch väčších kvetinových fariem v Keni. V tejto východoafrickej krajine sa len okolo jazera Naivasha pestujú kvetiny na 1 200 hektároch a celkovo na približne 5 000 hektároch pôdy.

Väčšina rezaných kvetín predávaných v Slovenskej republike pochádza práve z východnej Afriky, k nám sa však dostanú importom cez Holandsko. Podľa dát oficiálnej štatistiky sa v roku 2024 doviezlo na Slovensko vyše 13 100 ton rezaných kvetov v hodnote viac ako 71 miliónov eur, približne 80 % z Holandska alebo cez Holandsko. Najviac kvetín sa predá počas sviatkov a významných dní, ako je Valentín, Deň matiek, Medzinárodný deň žien alebo Pamiatka zosnulých.

Aj na Slovensku sa dajú kúpiť fairtradové kvetiny. Najviac sa ich za posledné roky predalo v obchodnom reťazci Kaufland. V roku 2024 to bolo necelých 740 610 stoniek fairtradových ruží. Od roku 2025 zoženiete fairtradové kvety v obchodoch Kaufland a Tesco.

Používanie kvetín je hlboko zakorenené v ľudskej spoločnosti a kultúre. Využívali sa odpradávna na všetkých kontinentoch, v rôznych epochách aj náboženstvách. Od pohanských obradov po moderné svadby – kvetiny hrajú dodnes dôležitú rolu pri rituáloch, slávnostiach alebo ako estetický prvok. Napriek tomu na ne môžeme hľadieť ako na nie nevyhnutný a luxusný produkt. Nepokrývajú totiž základné potreby, majú
krátku životnosť a sú spájané s environmentálnymi aj sociálnymi problémami.

Našťastie existujú etické varianty nákupu kvetín, pri ktorých sa môžeme vyhnúť vysokej uhlíkovej stope, znečisteniu vody a zlým pracovným podmienkam pri pestovaní. Ideálne sú sezónne a lokálne kvetiny vypestované kúsok od vás. Kúpiť sa dajú aj kvetiny predávané v kvetináčoch alebo sušené kvetiny, ktoré vydržia dlhšie. Ak vám žiaden z týchto variantov nevyhovuje a potrebujete rezané kvetiny, stále je tu jedna možnosť. Kúpiť si kvetiny s certifikačnou známkou FAIRTRADE, ktoré nie sú geneticky modifikované, majú nižší vplyv na okolitú prírodu a zanechávajú nižšiu uhlíkovú stopu než tie pestované vo vykurovaných európskych skleníkoch. Navyše, ak pri nákupe zvolíte fairtradové kvetiny, umožníte ľuďom na farmách lepšie pracovné podmienky a šancu na vzdelanie pre ich deti.

Či už si kúpite svoje obľúbené ruže v kvetinárstve, alebo v supermarkete, nezabúdajte, že za ich vypestovaním stoja osudy ľudí. Prevažne ľudí žijúcich tisíce kilometrov ďaleko od nás. A napriek tomu tak blízko.