Na začiatku novembra strávil Honza Jícha, tlmočník a vedúci vzdelávania vo Fairtrade ČS, dva týždne v spoločnosti Bladimira Pacheka Quinta, pestovateľa kávy z Kolumbie a Indiána z kmeňa Arhuakov. Strávili spolu čas od rána do večera, jazdili po školách a knižniciach Česka a Slovenska, zúčastnili sa na Národnej fairtradovej konferencii. Bladimir rozprával nadšeným divákom o tom, aké to je byť domorodým fairtradovým biopoľnohospodárom v globalizovanom svete. Sám je živým príkladom toho, ako sa z námezdného robotníka, ktorý žije v horách porastených pralesom, nemá nič len sen o vlastnej farme a čelí všetkej mysliteľnej nepriazni a ekonomickým tlakom postkoloniálnej spoločnosti, môže stať majiteľ dvoch fariem, podnikateľ, zakladateľ družstva, inovátor a vďaka iniciatíve Fairtrade Česko a Slovensko tiež vzdelávateľ a šíriteľ myšlienky spravodlivého obchodu. V tomto texte prinášame Honzove postrehy zo spoločnej cesty.
Zážitky s Bladimirom by boli na dlhé rozprávanie, tu len výber z Honzových poznámok:
* Ekologické poľnohospodárstvo je pre domorodých Arhuakov prirodzenosťou. Konzumujú výhradne biopotraviny, nejedia smažené jedlá, bravčové mäso jedia sušené a následne varené. Dosť ľudí sa vraj dožíva vyše sto rokov.
* Fairtrade priniesol do oblasti ekonomickú revolúciu. Pestovatelia kávy prestali byť vydaní napospas priekupníkom, založili družstvo a budujú si vlastnú budúcnosť. Za peniaze získané navyše zo systému spravodlivého obchodu si najprv vybavili farmy technikou, v ostatných troch rokoch už ich investujú výhradne do škôl.
* Globálna klimatická zmena v arhuackých horách vyzerá tak, že posledný rok nepretržite prší. Káva neustále kvitne, ale poriadne nezreje, a dažde splavujú zo svahov prácne nanosený kompost. Možnože o niekoľko rokov tu väčšina kávových plantáží zanikne.
* Jasnou voľbou je pre Arhuakov káva. Pestujú ju už 140 rokov a odjakživa im zaisťovala životnú úroveň o trochu lepšiu ako hladomor. Až v ostatných rokoch, keď sa začali venovať ekologickému pestovaniu a vstupovať do systému Fairtrade, majú zaistené solídne živobytie.
* Koka je strom ako každý iný, väčšina domácností si ich pestuje 10 – 30. Nikto z nej však nerobí kokaín, iba sa žujú listy. No pestovať ich napríklad 50 by sa už dalo brať ako priestupok. Alkohol nepijú. Poznajú ho, ale keď zistili, že pod jeho vplyvom strácajú vzájomnú úctu, tak ho jednoducho zakázali.
* Ľudia z tamojších národov sú všeobecne nedôverčiví k bielej civilizácii, nechcú s ňou mať nič spoločné a neposielajú ani deti do škôl, aby nenapáchli niečím zvrhlým, i keď lákavým. Bladimir a ďalší členovia jeho družstva sú však iného názoru – „bunachis“ a ich svet nie sú nepriatelia, mladí by ich, naopak, mali poznať, vyštudovať ich školy a tým skôr sa budú vracať do hôr ako ľudia s nadhľadom a pozorní ochrancovia vlastnej kultúry.
* Mobilný telefón si kúpil až pred odletom do Česka a už o pár dní s ním bravúrne zaobchádzal, natáčal videá a posielal hlasové správy. Doma ho však používať nebude, pretože tam nemá elektrinu.
Situácia v Kolumbii a Bladimirove záujmy počas cesty v SR a v ČR
* Narcos nie je dokumentom o súčasnej Kolumbii. Teraz je to pokojná krajina investujúca do rozvoja poľnohospodárstva, narkomafie fungujú len v pohraničných oblastiach a obvykle nie sú miestneho pôvodu. Stereotypy však vládnu svetom – prvá otázka, ktorú Honzovi položil ešte na Ruzyni, bola: „Ako ďaleko je odtiaľ Ukrajina?“ Vraj ho doma varovali, nech k nám nejde, že je to tu hrozné, špinavé a stále tu padajú bomby.
* Obrovským prekvapením bola pre Bladimira účasť na jeho besedách, návštevnosť hocikde prekročila kapacitu sály. V slovách na rozlúčku často zmieňoval, ako si váži to, že na druhej strane planéty je toľko ľudí, ktorým záleží na tom, aby sa poľnohospodári z jeho národa mali dobre.
* Pokračovateľom a dedičom farmy bude najmladší, sedemročný syn. Už teraz vie všetko, čo je potrebné, pomáhať otcovi je jeho najväčší koníček, a kedykoľvek príde návšteva, ujme sa jej, sprevádza hostí a vysvetľuje, pretože je omnoho zhovorčivejší ako rodičia. Má už svoje vlastné kávovníky, úrodu z nich zberá a predáva otcovi, peniaze si šetrí v plechovkách a raz za nich chce vyštudovať za agronóma.
* Riziká v prírode nie sú také veľké, ako nám sugerujú dobrodružné poviedky. V horách Sierra Nevada nežijú žiadne šelmy, len jedovaté hady. So štrkáčom to majú ľudia dohovorené tak, že keď sa ocitnú v jeho blízkosti, začne štrkať. Ak sa k nemu priblíži zviera, ktoré môže zožrať, tak neštrká. Ten zdanlivo desivý zvuk „rolničiek“ v podstate hovorí: Pozor, tu som ja, jedovatý had, ale uštipnúť práve teba mi nie je na nič. Ideme si každý svojou cestou.
* Zoťať strom je ako zabiť človeka. Má svoj život a dušu a človek nemá právo mu ich odobrať. Arhuakovia vyrubujú len súše, voľné pozemky, naopak, zalesňujú.
* Tinto, čiže čierna káva, je síce základným nápojom Arhuakov, avšak kávovar videl Bladimir po prvýkrát u nás. Hneď bol v obchode zistiť, koľko stojí, a rád by si ho objednal domov. Chce si ho pripojiť na batériu a byť v celej dedine jediný s takou atrakciou, vraj to bude výborný kšeft.
* Za celú Bladimirovu návštevu sme z pamiatok stihli len Trenčiansky hrad, kde sme sa tiež konečne odfotili. Celú cestu sa však zaujímal o prebiehajúce poľnohospodárske práce – prečo sa orie, či to tak zostane cez zimu, čo to rastie vľavo a čo napravo, prečo nikde nemáme kukuricu, kde sa berie toľko porúbaného dreva, čo to je za druh a na čo sa používa, čoho sa u nás vypestuje najviac a ktorá plodina má najväčší kultúrny význam. Dohovoril som mu aj exkurziu u jedného valašského biosadára, ale návštevníci odpoludňajšej besedy boli takí zvedaví, že sme ju už nestihli.
Férová návšteva pre oboch
Dva týždne s Bladimirom boli pre mňa veľkým obohatením. Potvrdil mi, že ľudia sú všade na svete rovnako schopní, stačí len, aby dostali šancu. On a jeho blízki ju dostali vďaka systému Fairtrade. Ide o to, aby ste sa z jednej strany prihlásili ako pestovateľ a z druhej strany ako spotrebiteľ, kupovali za férovú cenu (a férová neznamená nutne vysoká) tovar, ktorý prináša radosť, a vedeli, že niekde na začiatku vašej cesty je človek ako Bladimir, otec troch nadaných detí, manžel zručnej ženy, ktorý vôbec nestojí o milodary, ale len o to, aby za svoju poctivú prácu dostal poctivo zaplatené.
Tak šťastný let, kamarát!
Honza Jícha, vedúci vzdelávania Fairtrade Česko a Slovensko, november 2022
Táto cesta sa uskutočnila s finančnou podporou Európskej únie. Za obsah textu je výhradne zodpovedná organizácia Fairtrade Česko a Slovensko, z. s., a nemusí nutne odrážať stanoviská Európskej únie.
O tom, aké školy a knižnice Bladimir a Honza navštívili, si môžete prečítať viac tu.
Reportáž z dokumentačnej cesty z februára 2022 za pestovateľmi kávy do Kolumbie (Bladimirovej domoviny) si môžete prečítať tu. Z tejto cesty vznikla výstava fotografií Kávová kríza, ktorú si môžete pozrieť čiastočne online tu.