Bratislava 16. 9. 2019- V roku 2018 ďalej pokračoval nárast predaja tovaru s certifikáciou Fairtrade. Pokiaľ ide o objem, najviac sa na Slovensku predalo fairtradového kakaa, v ktorom došlo tiež medziročne k najvyššiemu percentuálnemu nárastu. O dve tretiny vzrástol aj objem predanej fairtradovej kávy: každý obyvateľ SR v minulom roku vypil v priemere štyri a pol šálky fairtradového espressa. Na porovnanie: rok predtým to boli necelé tri šálky.
„Slovenský trh s fairtradovým tovarom a surovinami je veľmi dynamický, predaje kľúčových surovín rastú už niekoľko rokov po sebe o desiatky či v niektorých prípadoch dokonca o stovky percent. Dôvodom je hlavne to, že vyšší záujem o udržateľnú spotrebu u nás v porovnaní so západnou Európou prišiel neskôr a priestor pre rast je stále veľký,“ hovorí Hana Malíková, riaditeľka neziskovej organizácie Fairtrade Česko a Slovensko. „Nárast objemov predaných fairtradových surovín v Slovenskej republike má konkrétne pozitívne dopady: čím viac výrobkov s certifikáciou Fairtrade sa na trhu uplatní, tým viac ich pestovatelia z krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky môžu predať za podmienok Fairtrade – teda okrem iného za cenu, ktorá skutočne pokrýva náklady vrátane ich práce,“ dodáva H. Malíková.
Podiel fairtradovej kávy na celkovej spotrebe stúpol na 1,2 percenta
Fairtradovej kávy, ktorá je zrejme najznámejšou fairtradovou surovinou, sa vlani na slovenskom trhu predalo 217 ton, teda o 66 % viac ako v roku 2017. Ide o hmotnosť nepražených zŕn, ktorá zodpovedá zhruba 174 tonám praženej zrnkovej kávy. Z tohto množstva fairtradovej kávy by sa dalo pripraviť vyše 24 miliónov šálok espressa. To pre lepšiu predstavu znamená, že každý obyvateľ SR vrátane batoliat vypil v roku 2018 štyri a pol šálky fairtradovej kávy. Vo vzťahu k celkovej spotrebe kávy v SR, ktorú udáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, je podiel fairtradovej kávy 1,17 % (v roku 2017 to bolo zhruba 0,7 % a o rok skôr 0,47 %).
Medzi najväčších predajcov fairtradovej kávy v SR patrí Tchibo, OMV v rámci konceptu Viva café na čerpacích staniciach a spoločnosť MIKO. Významne rastú aj predaje obchodného reťazca Lidl, ktorý zavádza fairtradovú kávu do nápojových automatov v predajniach. Fairtradovú kávu však spotrebitelia nájdu aj v kapsulách značiek Nespresso, vlastnú značku fairtradovej kávy zaviedol napríklad reťazec Kaufland.
Najviac sa predalo fairtradového kakaa
O 170 % vzrástla v roku 2018 na slovenskom trhu spotreba fairtradového kakaa, predalo sa ho celkovo 658 ton, prevažne vo forme čokolády a cukroviniek. Ide o pokračujúci dôsledok zavedenia Fairtrade programu pre kakao (Fairtrade cocoa programme), ktorý funguje už od roku 2014, zjednodušuje spracovateľom podmienky pri výrobe produktov z fairtradového kakaa a pestovateľom kakaa dáva viac príležitostí na uplatnenie ich produkcie za podmienok Fairtrade. Vďaka tomu sa výrobky s fairtradovým kakaom uplatňujú stále viac aj vo veľkých obchodných reťazcoch. Lídrom v oblasti fairtradového kakaa je spoločnosť Lidl, ktorá počas vlaňajška predala výrobky vyrobené z 265 ton fairtradových kakaových bôbov a predaje oproti roku 2017 tak zvýšila o vyše 170 %. Nárast však zaznamenala aj spoločnosť Kaufland (100 ton, nárast 23 %), tretím najväčším predajcom fairtradového kakaa na slovenskom trhu bola vlani spoločnosť Gunz (predala cukrovinky vyrobené z 57 ton kakaových bôbov). Medzi ďalších významných predajcov patria aj spoločnosti WAWI Schokolade, Hans Riegelein a Ben&Jerry´s.
Rast zaznamenali aj predaje fairtradového ovocia, ktorého sa na Slovensku predalo medziročne o 22 percent viac. Išlo napríklad o fairtradové banány, marakuju (Lidl) a kokosové mlieko (Kaufland). Celkovo sa v roku 2018 predalo 11 ton fairtradového ovocia.
Z ďalších fairtradových surovín boli na slovenskom trhu významné predaje trstinového cukru (6 ton, zásluhu na tom má predovšetkým predaj ochutených nápojov spoločnosti Voslauer v sieti dm drogérií) a bavlny (11 ton). Za spotrebou fairtradovej bavlny stojí hlavne reťazec Kaufland, ktorý už od roku 2017 oblieka do uniforiem z fairtradovej bavlny (tričká, košele) všetkých svojich zamestnancov.
Zapojenie do systému Fairtrade prináša pestovateľom a zamestnancom z krajín takzvaného globálneho Juhu nielen zodpovedajúce výkupné ceny, ale tiež takzvaný fairtradový príplatok. „Ten slúži na investície do rozvoja, do zvyšovania efektivity a kvality produkcie, ale aj do nevyhnutnej infraštruktúry, ktorá slúži nielen samotným pestovateľom, ale celej ich komunite. Ide napríklad o budovanie zdrojov pitnej vody, zdravotníckych zariadení, škôl a ďalšie,“ hovorí H. Malíková. Konkrétne príklady využitia fairtradového príplatku dopĺňa Ousmane Traore, predseda fairtradového družstva z Pobrežia slonoviny. „Vďaka týmto prostriedkom sme postavili studňu, ku ktorej má prístup celá dedina, a kúpili traktory a dve nákladné autá pre zvoz produkcie,“ uviedol Ousmane Traore na dnešnej tlačovej konferencii Fairtrade ČS v Bratislave a dodal: „Ďalej sme zhruba dvom stovkám detí zadovážili školské aktovky a osemdesiat detí získalo vďaka fairtradovému príplatku školskú pôžičku a družstvo bolo schopné vybaviť svojich agroinžinierov motocyklami, aby mohli dochádzať aj do odľahlých oblastí a pomáhať jednotlivým pestovateľom so starostlivosťou o kakaovníky.“
Za fairtradové produkty, ktoré si vlani kúpili slovenskí zákazníci, získali družstvá farmárov v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike na fairtradovom príplatku celkovo vyše 190 tisíc eur, teda o 100 % viac ako v roku 2017.
Prieskum naznačil vysoký záujem Slovákov o témy spojené s princípmi Fairtrade, ako sú ochrana životného prostredia alebo zákaz detskej práce
Nezisková organizácia Fairtrade Česko a Slovensko si v júni tohto roka dala od spoločnosti Median spracovať prieskum, v ktorom zisťovala nielen znalosť certifikácie Fairtrade a známky FAIRTRADE, ale tiež to, do akej miery sa slovenskí spotrebitelia všeobecne zaujímajú o sociálne, ekologické a etické problémy. Záujem o tému dlhodobej udržateľnosti, šetrnosti k životnému prostrediu a dodržiavania ľudských a pracovných práv deklarovalo 82 % respondentov prieskumu. Pokiaľ ide o zohľadňovanie týchto otázok pri nákupe, najväčšie percento opýtaných uviedlo, že zohľadňuje to, či tovar vznikol udržateľne s ohľadom na životné prostredie (51 % skôr či určite áno), ďalej to, či pri výrobe nebola využitá detská práca (41 % skôr či určite áno), a to, či pestovatelia alebo zamestnanci dostali zodpovedajúcu odmenu (39 % skôr či určite áno). Najvyšší podiel odpovede „určite áno“ prieskum zaznamenal pri otázke týkajúcej sa detskej práce (21 %). 81 % opýtaných takisto uviedlo, že obchodné reťazce by skôr či určite mali aktívne ponúkať tovar vyrobený v súlade s princípmi Fairtrade.
„Slovenskí obchodníci sú v zaraďovaní fairtradových výrobkov do svojho sortimentu veľmi aktívni, ako napokon dokladujú aj dáta o zvyšujúcich sa predajoch. Väčšiu angažovanosť obchodníkov sme v ostatnom čase zaznamenali aj v oblasti propagácie fairtradového sortimentu a komunikácie o ňom. Môže to súvisieť aj s tým, že Fairtrade je jednou z ciest k napĺňaniu Cieľov udržateľného rozvoja OSN, ku ktorým sa množstvo najmä nadnárodných firiem hlási,“ hovorí k tomu H. Malíková.
Pokiaľ ide o povedomie o známke FAIRTRADE, podľa prieskumu ju pozná 43 % slovenských spotrebiteľov, 17 % respondentov uviedlo, že presne vie, čo toto označenie znamená. Spontánnu znalosť tohto označenia v súvislosti s pracovnými podmienkami v krajinách globálneho Juhu prieskum zistil u 10 percent respondentov. 5 percent respondentov známku FAIRTRADE spontánne uviedlo ako všeobecné označenie informujúce o pôvode tovaru. 10 % respondentov tiež uviedlo, že v posledných 3 mesiacoch vedome kúpilo výrobok s označením FAIRTRADE.