Módny priemysel má hodnotu 1,53 bilióna dolárov, ale ľudia, ktorí šijú naše oblečenie – čo sú vo väčšine ženy – žijú v chudobe. Pri príležitosti Fashion Revolution Weeku, ktorý sa koná v týchto dňoch 22. – 29. 4., chceme upozorniť na realitu života žien, ktoré šijú naše oblečenie, a vyzvať k legislatívnej zmene, aby módne značky prevzali zodpovednosť za zaistenie spravodlivého zaobchádzania a celkovo za finančné odmeňovanie žien, ktoré stoja za našimi odevmi.
Dnes tvoria 80 % pracovnej sily v textilnom odvetví ženy. Sú úplne zásadné pre fungovanie módneho priemyslu, čelia však socioekonomickým a politickým prekážkam, pre ktoré sú omnoho zraniteľnejšie ako ich mužské náprotivky. Tieto pracovníčky čelia zneužívaniu, povinným a neplateným nadčasom, zrážkam zo mzdy a genderovo podmienenému násiliu. Navzdory tomu, že pracujú 12 a viac hodín denne šesť dní v týždni, majú problém vyjsť zo svojho platu. Podľa kampane Čisté oblečenie (Clean Clothes Campaign) sú ich platy dvakrát až päťkrát nižšie, ako je suma, ktorú potrebujú na uživenie seba a svojej domácnosti.
Neviditeľná pracovná sila
Väčšina z nás nevie, že výšivky alebo flitre na našom obľúbenom tričku vytvorila niektorá z pracovníčok doma bez pracovnej zmluvy a sociálnej ochrany. Avšak 50 miliónov juhoázijských žien z textilného odvetvia pracuje z domova [1]. Tieto neviditeľné pracovníčky nemajú žiadne istoty a sú z celého odvetvia najhoršie platené – zarábajú v priemere o 40 % menej ako pracovníci v továrni.
Práca načierno spôsobuje, že ich nechráni pracovná legislatíva, sú izolované od svojho zamestnávateľa a od kolegov, chýbajú im informácie o ich právach. Je pre nich v podstate nemožné nadviazať vzťahy s odbormi, ktoré by si ich vypočuli a presadzovali ich práva. Táto situácia plná neistoty je dôsledkom takzvanej „fast fashion“, keď je na textilné továrne vyvíjaný tlak, aby vyrábali viac a viac produktov za extrémne nízke ceny, kým módne značky maximalizujú svoje zisky.
Vzhľadom na rastúci dopyt po udržateľnej móde sa niektoré módne značky zaviazali riešiť ľudské práva v rámci svojich dodávateľských reťazcov. Tieto dobrovoľné aktivity však nemajú šancu situáciu zmeniť. Aby prestalo obetovanie práv pracovníkov v mene zisku, treba urýchlene schváliť príslušnú legislatívu.
Požiadavka, aby spoločnosti rešpektovali práva pracovníčok
Európska komisia 23. februára 2022 prijala návrh na smernicu o kontrole korporátnej udržateľnosti. Nadnárodné korporácie, ktoré budú chcieť predávať svoje výrobky na úniovom trhu, budú na základe tejto smernice musieť rešpektovať ľudské práva a životné prostredie.
Vyše 80 nevládnych a odborových organizácií (vrátane Fairtrade International) však kritizuje skutočnosť, že tento návrh neberie ohľad na nerovnosť pohlaví. Na ženy a dievčatá sa nesie zabúdať, a preto v Európskom parlamente presadzujeme, aby pravidlá kontroly brali do úvahy aj genderové otázky. Požadujeme, aby národné vlády predniesli tento odkaz Európskej rade. Bez legislatívy zohľadňujúcej tento fakt nebude možné odstraňovať diskrimináciu, sexizmus, sexuálne obťažovanie a platové nerovnosti a zlepšovať povedomie žien o ich právach. Finálny text smernice musí brať do úvahy genderové otázky v každej fáze procesu kontroly (identifikácia rizík, monitoring opatrení zavedených v rámci ich zmierňovania, prístup obetí k spravodlivosti atď.).
______________________
