Epidémia ochorenia covid-19 predstavuje riziko rozšírenia detskej práce

Bratislava, 11. 6. 2020 – Kríza súvisiaca s epidémiou ochorenia covid-19 je pohromou aj pre milióny detí. Okrem iného zvyšuje riziko využívania detskej práce. Fairtrade International pri príležitosti Svetového dňa proti detskej práci (12. 6.) upozorňuje na faktory ohrozujúce prosperitu detí a predstavuje spôsoby, ako na túto hrozbu reagovať.

Zatvorenie škôl spolu s obmedzením práce migrantov v dôsledku zatvárania hraníc znamenajú, že chlapci aj dievčatá, najmä v krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, sú viac ohrození detskou prácou. Pokiaľ rodičia ochorejú, na deti, obzvlášť na dievčatá, môže padnúť väčšia zodpovednosť za zabezpečenie živobytia rodiny.

Ekonomický prepad znamená vyššie riziko detskej práce

Nejde však len o prechodnú záležitosť. „Očakávaný dlhodobý ekonomický prepad spôsobí, že sa ešte viac ľudí prepadne pod hranicu chudoby, čo s veľkou pravdepodobnosťou povedie k väčšiemu zneužívaniu detskej práce,“ hovorí Hana Malíková, riaditeľka Fairtrade Česko a Slovensko. V sektore producentov kávy sa už objavili návrhy na legislatívne úpravy pre mladistvých zamestnancov (vo veku 16 a viac), aby bolo jednoduchšie poradiť si s ich nedostatkom. Je veľmi pravdepodobné, že týmto smerom sa vydajú aj ďalšie sektory a krajiny, čo znehodnotí ťažko vynaložené úsilie v boji proti detskej práci. Obzvlášť vo vidieckych oblastiach bude kvôli liberálnejším zákonom a napätým štátnym rozpočtom detskou prácou ohrozených ešte viac detí než dnes.

Organizácia Fairtrade International na tieto výzvy reaguje okrem iného tým, že založila Fond na podporu fairtradových pestovateľov (Fairtrade Producer Relief Fund ). Z nej poskytuje fairtradovým družstvám prostriedky na investície do bezpečnosti a ochrany živobytia pestovateľov a ich rodín – ponúka napríklad dočasné preplácanie platov pracovníkov, ktorí dočasne prišli o prácu, alebo nákladov na zdravotnú starostlivosť. To pomáha znížiť riziko zapojenia detí do práce, aby sa rodina dokázala uživiť. Fairtradové družstvá tiež môžu flexibilnejšie použiť fairtradový príplatok – napríklad na bezprostredné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s epidémiou ochorenia covid-19. V rodinách, kde bol jediným jedlom detí školský obed, sú obzvlášť dôležité potravinové balíčky.

V budúcnosti na zaistenie dlhodobých ekonomických intervencií budú využité prostriedky nového Fondu na zvyšovanie odolnosti fairtradových pestovateľov (FairtradeProducer Resilience Fund), z ktorého budú financované aj špeciálne programy zaoberajúce sa dodržiavaním ľudských práv vrátane práv detí.

Riešenie kľúčových príčin: chudoba, vykorisťovanie a diskriminácia

Detská práca je zapríčinená komplexom vzájomne súvisiacich faktorov – chudobou, vykorisťovaním a diskrimináciou. Nie je iste náhoda, že v západnej Afrike, kde mnohí pestovatelia kakaa aj v dnešnej dobe zarábajú menej než 1,5 dolára denne, je do práce na kakaových plantážach zapojených viac ako 2 milióny detí.

Fairtrade International verí, že najlepším spôsobom vykynoženia extrémnej chudoby je platiť pestovateľom a robotníkom za ich úrodu dôstojnú cenu. „Dôstojné príjmy sa snažíme dosiahnuť napríklad nastavením dôstojného príjmu, podporou kolektívneho vyjednávania dohôd a ochranou pestovateľov pred fluktuáciou trhu prostredníctvom minimálnej fairtradovej ceny. Štandardy Fairtrade navyše zakazujú všetky formy násilia a diskriminácie,“ vysvetľuje Hana Malíková.

Fakty o detskej práci a boji proti nej
  • Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce je dnes obeťami detskej práce 152 miliónov chlapcov a dievčat medzi piatym a sedemnástym rokom života, z toho 71 % pracuje v poľnohospodárstve. V Afrike je obeťou detskej práce každé piate dieťa, teda 72 miliónov chlapcov a dievčat.
  • Detská práca vedie k tomu, že deťom sa nedostane vzdelania – pracujú na úkor školskej dochádzky. Tým vzniká začarovaný kruh chudoby, deti prichádzajú o šancu na lepšie pracovné uplatnenie a životné podmienky.
  • Fairtrade detskú aj akúkoľvek nútenú prácu prísne zakazuje. Pritom, samozrejme, vníma rozdiel medzi tým, keď deti prispievajú k chodu domácnosti – pomáhajú rodičom napríklad po škole alebo počas prázdnin, ako je napokon bežné aj u nás (taká práca je označovaná ako „child work“), a tým, keď deti pracujú namiesto školskej dochádzky a často v podmienkach, ktoré nezodpovedajú ich veku a schopnostiam („child labour“). Taká práca, ktorá dieťaťu bráni vo vzdelaní alebo narušuje jeho zdravý fyzický, duševný, morálny alebo sociálny vývoj, je napokon zakázaná aj medzinárodným Dohovorom o právach dieťaťa.
  • Najpálčivejší je problém detskej práce zrejme pri pestovaní kakaa. Správy o detskej práci na kakaových plantážach začali prenikať na svetlo v 90. rokoch 20. storočia. Tlak na potieranie detskej práce odvtedy rastie a priniesol aj niektoré hmatateľné úspechy: vláda Pobrežia slonoviny, ktoré je najväčším svetovým producentom kakaa, napríklad v roku 2015 schválila revidovaný zákonník práce, ktorý zvýšil minimálny pracovný vek zo 14 na 16 rokov a schválil zákon o povinnej školskej dochádzke do 16 rokov. Minimálny vek pre nebezpečnú prácu je 18 rokov. Podľa výskumu Chicagskej univerzity pre americké ministerstvo práce z roku 2019 však stále pracujú len v Pobreží Slonoviny a v Ghane v kakaovom priemysle viac ako 2 milióny detí. Na plantážach nosia ťažké náklady a pracujú s mačetami.

150 47 Epidémia ochorenia covid-19 predstavuje riziko rozšírenia detskej práce 2021-03-08