Pri príležitosti Medzinárodného dňa kávy sa 1. októbra neslávi len tento obľúbený nápoj, ale aj podpora férového a spravodlivého obchodu a pripomína sa úloha pestovateliek a pestovateľov kávy, vďaka ktorých práci si ju môžeme vychutnávať. Tohtoročný rok je zároveň Medzinárodným rokom farmárok, a preto upozorňujeme na ženy, ktoré sa venujú poľnohospodárstvu po celom svete.
Jednou z nich je pani Rizkani z Indonézie, pre ktorú je starostlivosť o kávovú farmu ako výchova dieťaťa – vyžaduje lásku, trpezlivosť a neochvejné odhodlanie sledovať, ako niečo rastie. Táto myšlienka ju sprevádza nielen pri práci na farme, ale aj pri budovaní komunity žien, ktoré sa starajú o svoje kávovníky i jedna o druhú. Pani Rizkani je spoluzakladateľkou pestovateľského družstva s certifikáciou Fairtrade Koperasi Kopi Wanita Gayo (KOKOWAGAYO), prvého ženského kávového družstva v Ázii, ktoré má 680 členiek. Zároveň káva z družstva patrí medzi výberové kávy – jej hodnotenie pravidelne dosahuje cuppingové skóre 85 a viac a v družstve vďaka školeniam a vlastnému profesionálnemu Q-Graderovi systematicky pracujú na zvyšovaní a udržiavaní kvality kávy.
Rok 2026 je Medzinárodným rokom farmárok. Čo pre vás znamená byť ženou v poľnohospodárstve?
Starostlivosť o kávu je ako starostlivosť o dieťa. Keď sa o rastliny dobre staráme, prinesú aj dobré výsledky. Toho som sa pri pestovaní kávy vždy držala. Keď je úroda dobrá, prináša to zvláštny druh radosti.
Akým najväčším výzvam pestovatelia kávy čelia?
Ženy zapojené do obchodu s kávou majú často problém získať si dôveru, pretože väčšinu aktérov v dodávateľskom reťazci tvoria muži. Ľudia často váhajú, či so ženami obchodovať. Ďalšou výzvou, ktorú som zažila počas prvého roka, keď som sa začala venovať obchodu s kávou, ešte pred vstupom do systému Fairtrade, bolo slovné obťažovanie, a to osobne aj prostredníctvom textových správ. Na niečo také nemôžem reagovať mierne.
Čo by podľa vás pomohlo, aby sa pestovateľkám kávy darilo lepšie?
Pri pestovaní kávy sú najdôležitejšie dve veci: kompost a prerezávanie kávovníkov. Keď sa o ne dobre staráme, dá-li Boh, úroda bude dobrá.
Najdôležitejšie sú preto dobré znalosti o pestovaní: ako pripravovať a používať kompost, ako sa starať o rastliny, ako dosahovať dobré výnosy a ako udržiavať pôdu zdravú a úrodnú. Dôležité je zisťovať stále nové spôsoby a techniky, aby sme zlepšili svoju prácu i úrodu.
Čo si najviac ceníte na tom, že ste súčasťou systému Fairtrade?
Pre mňa je najcennejší pocit spolupatričnosti. Ženy, ktoré sa k nám pridajú, sa stávajú aj súčasťou komunity. Vďaka nej získavajú príležitosti, ku ktorým by sa inde možno nedostali. Organizovali sme napríklad školenia, ako sú bezplatné kurzy šitia, ale aj školenia zamerané na vedenie finančných záznamov a sledovanie výsledkov zberu úrody. Tieto zručnosti nám pomáhajú nielen pri pestovaní kávy, ale aj pri vedení domácnosti a plánovaní budúcnosti.
Z ekonomického hľadiska nám fairtradový príplatok umožňuje školenia v degustácii kávy, hodnotení kvality alebo aj lepšie spracovanie kompostu, a tým prispieva k zvýšeniu produktivity i kvality kávových zŕn, vďaka čomu môžeme plniť prísnejšie trhové štandardy a zaistiť si lepšie ceny.
Rovnako dôležité je, že ženy vedia, že na svoje problémy nie sú samy. Vždy majú niekoho, s kým môžu zdieľať svoje skúsenosti, od koho sa môžu učiť a navzájom sa podporovať.
A ako ste sama vlastne začala s pestovaním kávy?
Káva bola vždy zásadnou súčasťou môjho života. Poľnohospodárstvu sa venovala celá naša širšia rodina vrátane mojich bratrancov a starého otca. Keď som bola malá, rodičia ma často brávali na farmu. V roku 2014 som potom pomohla založiť KOKOWAGAYO, prvé čisto ženské kávové družstvo s certifikáciou Fairtrade v Indonézii. Zopár z nás sa stretlo, začali sme premýšľať, ako vytvoriť priestor určený priamo ženám.
Viac o družstve KOKOWAGAYO.
